Diana Kušická, spolumajiteľka vinárstva Víno Natural Domin & Kušický, „zapustila svoje korene“ do vinohradov už v mladom veku. Jej rodiskom sú Zlaté Moravce, vinársky kraj. Obaja starí rodičia vlastnili vinohrady. Jej vínny príbeh sa začal písať vo veku 27 rokov, keď nastúpila do vlaku s názvom „rodinný podnik“. Začínala s účtovníctvom a marketingom, po smrti otca sa zhostila funkcie štatutárky vinárstva Víno Natural Domin & Kušický.
S vinohradmi sa kamarátite odmalička. Vyrástli ste v oblasti, kde sú pre vínnu révu priaznivé klimatické aj pôdne podmienky. Ako sa začal písať Váš vínny príbeh?
Po materskej dovolenke som chcela ísť pracovať a rozhodovala som sa, či mám pokračovať v pedagogickej činnosti. Môj otec v tom čase odkúpil vinohrady a administratívnu budovu po zaniknutom Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Krtíši a začal plánovať podnikanie v tejto oblasti. Bol vinohradník a vinár celý život a celou dušou. Vždy sníval o vlastnom vinárskom rodinnom podniku. Keď našiel vhodné miesto a potrebných ľudí, nadchol ma myšlienkou ekologického hospodárstva. Už od začiatku nám bolo jasné, že naše podnikanie bude fungovať v ekologickom režime. Tak sme sa v podnikaní „spojili“, založili spoločnosť Domin & Kušický a o 4 roky do nášho podnikania „zapustil korene“ aj manžel.
To bol ten prvý míľnik. Druhý míľnik predstavoval moment, keď ste sa zhostili riadiacej úlohy?
Druhý míľnik nastal, keď môj otec zomrel. S „ocinom“ sme pracovali do roku 2017, učili sme sa od neho, spolupracovali sme s ním a po jeho smrti sme museli prevziať zodpovednosť na seba. Bol to rozbehnutý vlak. Spolu s manželom a synom fungujeme ako tím. Náš syn síce ešte nemá povinnosti majiteľa, no zúčastňuje sa všetkých povinností a pracuje na vlastnej vínnej rade. Pracujeme všetci spolu a úlohy máme rozdelené – manžel sa zvyčajne venuje vinohradu, ja administratívnym a finančným záležitostiam, no počas degustácií sme všetci spolu.
Ktorý rok bol pre vinárstvo rekordný čo sa týka tržieb a prečo?
Skôr by som povedala, že raz zažívame horší a inokedy lepší rok. Zákazníci prichádzajú a odchádzajú. Je to živý organizmus – to, čo vyrobíme, sa snažíme predať.
S vašimi experimentálnymi vínami ste expandovali aj na zahraničný trh. V čom spočíva tajomstvo ich experimentálnej chute?
Experimentálny – naturálny štýl vín je skôr tá synova línia. To, čo založil môj otec, je tá klasická rada vín – dlho vyzrievané, s riadeným kvasením a s filtráciou. Protiváhou ku klasickej rade vín sú synove vína – bez filtrácie, so spontánnym kvasením, bez síry a bez pridania cudzích kvasiniek. U nás na Slovensku rastie silná komunita ľudí, ktorí vyhľadávajú naturálne vína, medzi nimi sú často tí najlepší šéfkuchári, ktorí párujú tieto vína s jedlom. V zahraničí začal tento boom skôr, preto aj náš syn Dávid navštevuje festivaly po celom svete, kde si hľadá aj klientelu. Všetky naše vína sú ekologické a majú certifikované označenie.
Niektorí poľnohospodári tvrdia, že ekologická nálepka je len o marketingu, že v skutočnosti na Slovensku nedokážeme vypestovať čisto ekologický produkt. Museli by sme mať naše ekologické farmy a vinohrady hermeticky oddelené od ostatných, čo nie je možné. Čo si o tom myslíte?
My máme v Krtíši viničné sady na konci mesta, na kopci a všetko dookola široko-ďaleko patrí nám. Ďalšie plochy máme v Plachticiach. To je za dedinou, za lesom, všetko máme oplotené. Podobne aj vinice v Modrom Kameni máme v extraviláne obce. Všetky naše sady máme v takých vzdialenostiach od „ne-ekologických“ susedov, aby ich chémia nemohla odobrať nášmu hroznu ekologickú nálepku. Ekológia by však mala byť v prvom rade o tom, že „ja som nastavený ekologicky“ a okrem toho sme kontrolovaní ÚKSÚP-om a NATURALIS-om (Kontrolná organizácia a certifikácia v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, pozn. red.). Ak nám príde, či už ohlásená alebo neohlásená kontrola, zbierajú nám vzorky z pôdy aj z rastlín. Ak by niečo našli, okamžite nás vyradia z ekologického systému. Museli by nám zobrať akreditáciu. Aj keby neekologickosť spôsoboval susedov postrek. Za vypestovanie ekologického hrozna označeného certifikáciou zodpovedáme my. Ak sme v systéme 22 rokov, svedčí to o tom, že to robíme dobre.
Možno systém ekologického hospodárstva aj napriek tomu nejako „obísť“?
Pri výrobe vína by sme mohli hľadať „skratky“, ktoré sa bežne využívajú v potravinárskom priemysle. No každé naše víno je prirodzene čisté, každé jedno víno ide do „labáku“, na skúšku. Ak človek nefunguje v tomto systéme, nemôže hovoriť, že sa to nedá. Dá sa to, len treba byť tak nastavený a nehľadať prečo nie ale prečo áno.
Do akej miery vplýva na úspech vášho podnikania počasie?
Na to, aby ste vyrobili dobré víno, potrebujete zdravé hrozno. Otepľovaním, cyklom zeme aj ľudskou hlúposťou vie byť počasie nevyspytateľné. To je pre poľnohospodárov hrozbou. O to viac, ak vyrábate ekologický produkt. V oblasti vinárstva a vinohradníctva podnikáme už 22 rokov, preto máme bohaté skúsenosti. Poznáme tento kraj, kde sa historicky rodilo hrozno, vyberáme si južné a juhovýchodné svahy, nevysádzame vinohrady pri potoku a snažíme sa čo najviac eliminovať straty. Aj napriek tomu, že máme hrozno ošetrené ekologickými prípravkami, niekedy sa vyrobí vína menej. O pár rokov nám to však príroda vráti vo forme nad-úrody.
Čo v prípade nad-úrody? Snažíte sa ovocie nejako inak využiť napríklad na predaj muštu?
Niekedy zvykneme hrozno aj predávať, ale väčšinou si ho spracovávame vo vlastnej réžii.
Čo ešte okrem experimentálnej chute vášho vína je vašou pridanou hodnotou?
Snažíme sa do vín „vniesť“ miesto, kde sa naše hrozno urodilo. Rozvíjame koncept „TERROIR“. Našou špecifickosťou sú „vína z nášho kraja“. Chceme, aby ľudia v okamihu ochutnávky vedeli, že toto víno pochádza z oblasti Krtíšska. Ruland chutí napríklad všade inak preto, lebo to miesto dalo vínu charakter (ak mu nedal iný charakter vinár). Ľudia môžu ochutnať odrodu a porovnať chuť vína. Inak chutí víno z hrozna, ktoré sa urodilo na ťažkých ílovitých pôdach a inak chutí vypestované na piesčitých pôdach. Pri výrobe vína nepoužívame cudzie kvasinky, ale naše. Česká firma, ktorá nám vyselektovala z nášho vinohradu kvasinky, nám ich skladuje v banke a pred oberačkou nám ich namnoží. Týmito kvasinkami potom „rozkvášame“ naše vína.
To, že nekupujete cudzie kvasinky nie je iba váš vinársky rukopis, ale zároveň aj istá forma boja proti konkurencii. Dokáže slovenské víno konkurovať európskym vínam?
Určite. Dokazujú to aj naše získané ocenenia. Ak navštevujeme festival naturálnych vín v zahraničí, ľudia objavujú Slovensko a sú veľmi milo prekvapení, aké chutné vína sa u nás dokážu urodiť. Veľakrát som sa stretla s tým, že tie odrody, ktoré dokážeme vypestovať my, ponúkajú aj iní výrobcovia. Sú celosvetové. To je zásluha starých čias, kedy ešte náš štát skúmal nové odrody, ktoré sa začali v praxi aj pestovať. A práve toto má v zahraničí veľkú odozvu – odrody, ktoré nemôžu nikde inde ochutnať, iba na Slovensku.
Čiže zlaté komunistické časy?
Áno. A túto budovu, ktorú kúpil môj otec v roku 1996, to bol pôvodne tiež výskumný ústav, ktorý sa zaoberal skúmaním odrôd. V súčasnosti štát výskum odrôd už nijakým spôsobom nezastrešuje.
Ktoré produkty sú vaše bestsellery?
Z bielych odrôd je najpredávanejší Sauvignon Blanc Bio. Ja osobne preferujem Pinoty – biely, šedý a z červených odrôd Pinot noir. Veľa zákazníkov miluje červené, extraktívne vína tmavej farby a dlho vyzrievané. Takým je práve naše cuveé Domin´s. Môj otec uznával francúzsku vinársku školu, mal rád ich červené cuveé vína, a preto sa rozhodol vyrobiť takéto červené s „francúzskym šarmom“. Použil tri odrody, ktoré máme vysadené na najkrajších polohách – odroda Hron, Merlot a Cabernet Sauvignon a nazval ho Domin´s – podľa seba, keďže je jeho „autorom“.
Čo plánujete do budúcna? Chcete zväčšiť expanznú mapu alebo rozšíriť sortiment?
V tomto smere si hranice nekladieme. Sme otvorení celému svetu. Vinárstvo je v mnohých predstavách ľudí romantickou činnosťou. No keď máte vyrobenú fľašu vína na stole, stávate sa obchodníkom. Musíte víno čo najefektívnejšie odprezentovať a predať. Buď prídu ľudia ku nám alebo my ideme za nimi napríklad na festival. Hovoríme s ľuďmi o vínach, hovoríme im o kraji, a potom ľudia úplne inak vnímajú ten produkt. S fľašou vína ležiacou niekde na polici v obchode sa to nedá ani len porovnať. My menší vinári si musíme hľadať cestu – zákazníka.
Boli ste nominovaná na cenu TREND Podnikateľka roka 2022. Ako si na to spomínate?
Bolo to milé a z mojej nominácie som bola príjemne prekvapená. Ja sa vždy teším z počinov, kde oceňujú ženy. Veď nie sme len manželky a matky, ale chceme sa realizovať a byť docenené aj v práci. My ženy si v tom musíme fandiť a musíme sa jedna druhú podporovať. V mužskom svete je ťažké presadiť sa. Kategória Podnikateľka roka bola do tejto ankety zaradená po prvý krát. Ocitla som sa v spoločnosti veľmi šikovných a nadaných žien a užila som si slávnostný gala večer.
Ak sa pozriete späť na svoje vinárske podnikateľské začiatky, je niečo, čo by ste urobili v tomto sektore podnikania s odstupom času inak?
Aj chyby vás niekde posúvajú. V zásade by som nič nemenila. Ľutujem, že som nešla poľnohospodárstvo alebo vinárstvo študovať. V tom rýchlom vlaku podnikateľského života a s dvoma deťmi som to však už „nedala“. Rada degustujem vína. Spravila som si aj kurz hodnotiteľa alkoholických nápojov (môžem pôsobiť v komisii ako degustátor). To ma tiež baví. S rokmi skúseností však toho človek veľa „naberie“. O tému vinárstva sa čulo zaujímame, objavujeme nové veci v odbore. Ak by som však v tomto odbore mala lepšie teoretické zázemie, mala by som v podnikaní lepšiu štartovaciu dráhu. Najviac vás však naučí aj tak sám život.
Touto cestou sa chcem poďakovať pani Diane Kušickej, že nám odhalila nielen ekologickosť zákulisia svojej vinohradnícko-vinárskej prevádzky, ale rozpovedala aj časť svojho vínneho podnikateľského príbehu. Je to žena s neopakovateľným vinárskym rukopisom.