Neustále zmeny daňových a iných zákonov sťažujú biznis nielen firmám, ale aj ich účtovníkom. Štát ignoruje požiadavky praxe, účtovníci sa sťažujú, že sú preťažení. Vedieť účtovať je jedna vec, ale vedieť to aj zrozumiteľne vysvetliť iným – to je umenie. O tom, že ťažko-zdravotne postihnutý účtovník Jozef Benko to vie skutočne dobre, svedčia desiatky spokojných klientov. Ako začínal a ako vyzerá jeho práca s klientom v súčasnosti? Prečo ho poháňa hlad po vedomostiach a ako vidí účtovný sektor v nasledovných rokoch?

Podnikáte v 3 sektoroch. Vašou primárnou podnikateľskou činnosťou je účtovníctvo. Aké boli vaše účtovné začiatky a čím všetkým ste si prešli?

Prvé stretnutie s účtovníctvom prišlo už na súkromnej Obchodnej akadémii v Spišskej Teplici. Potom som študoval medzinárodný obchod a manažment malých a stredných podnikov na Univerzite Mateja Bela na Detašovanom pracovisku v Poprade. Keď som po skončení školy dostal ponuku kúpiť už existujúcu účtovnú firmu, neváhal som. Vedel som, že pre mňa – pre zdravotne ťažko postihnutého, je práca s účtovníctvom ako stvorená. Existujúcu firmu sme pretransformovali na sroo-čku a dňa 1.5.2008 sme otvorili s pani Danielou Kleinovou účtovnú firmu KAK Consulting s. r. o. Sme dvaja konatelia a spolupracujeme s ďalšími externými účtovníčkami, ktoré u nás aj reálne sedia vo firme vo Veľkej a účtujú.

Práca účtovníkov je veľmi náročná. Musia sa neustále vzdelávať, sledovať zmenu predpisov a legislatívy počas roka, poznať súvislosti aj s inými zákonmi a novelami. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Do firmy chodím približne o deviatej hodine a zvyčajne celý deň navštevujem klientov a komunikujem s nimi. Bez pozvania na kávu to v súčasnosti nejde. V prvom rade je to o kontakte s ľuďmi. Musím zistiť, ako chcú napredovať a aká je ich vízia podnikania. Klienti rozhodujú, komu dajú peniaze, lebo účtovníkov je veľa.

Akými marketingovými kanálmi robíte marketing? Je to len o „káve“?

Vynakladať určité finančné prostriedky na marketingové aktivity určite treba, aby o vás ľudia vedeli. No dôležitý je aj tak osobný kontakt. Ak si s ľuďmi nesadnem na kávu, nenavnímam ich víziu a ich plány do budúcna. Ak sa s nimi rozprávam, vidím do ich „kuchyne“. My sme kuchári, ktorí miešame ten výsledok.

Koľko klientov máte na starosti?

Máme približne 90 stálych klientov. „Jednorázoví“ klienti využívajú naše služby pre účely ročného zúčtovania. Tých 90 klientov rozdeľujeme pre jednotlivé kolegyne – externé účtovníčky, ktoré pre nás vo firme účtujú. Tak, aby to nebolo psychicky ani fyzicky náročné.

Je pre vaše účtovníčky možná určitá forma kariérneho rastu?

Každej účtovníčke dám na starosť napríklad 2 firmy. Ak „dotiahne“ napríklad ďalších 3 podnikateľov, tým viac si zarobí pre seba a aj pre mňa.

Ktoré účtovné prípady považujete Vy osobne za najkomplikovanejšie?

Účtovné prípady z oblasti pracovno-právnej a daňovej oblasti. Človek nie je umelá inteligencia a nestíha to všetko spracovať.

Čo Vás na vašej práci najviac napĺňa?

Hlad po vedomostiach, oslovovanie klientov, problematika firiem a riešenie ich problémov. Nie je pre mňa dôležité koľko firiem mám, ale klientova spokojnosť.

Možno riešenie problémov klientov vnímať ako kreatívnu zložku účtovníctva?

Áno, určite.

Ako relaxujete a „resetujete“ svoju hlavu od daní a čísel?

Hudbou, cvičením a pri Play station vo virtuálnej realite.

Udržať všetko v hlave – to je naozaj dar. Dokážete vytiahnuť odpovede na otázky vašich klientov hneď „z rukáva“? Je to možné?

Áno.

Aké najčastejšie problémy riešia vaši klienti?

Stáli klienti majú problémy s pracovno-právnymi vzťahmi. Počas Covidu si zvykli ich zamestnanci pracovať z domu. Zamestnávatelia nevedeli, aké majú nároky ich zamestnanci ak sú doma alebo ako by sa správne tieto nároky mali pri kombinovanej forme výkonu práce krátiť. Zamestnanci si odvykli pracovať a zmenilo sa aj správanie ľudí voči pracovnému právu.

Čo pre vás znamenali pandemické dva roky? Malo to nejaký vplyv na vaše podnikanie?

Filozofiou našej firmy bolo pomôcť prežiť našim klientom. Aby mohli fungovať aj po odznení Covidu. Znížili sme im ceny za naše služby. Tým sme pomohli nielen im, ale aj sebe, lebo firmy prežili a my im účtujeme dodnes.

Je rozdiel medzi účtovníkom a „účtovníkom“? Ako si vybrať dobrého účtovníka a na čo si dať pri výbere pozor?

Vašu otázku by som skôr formuloval v zmysle aký je rozdiel medzi ekonómom a účtovníkom? Ekonóm vidí dopredu, čo sa stane vo firme a dokáže očakávať. Účtovník sleduje účtovné operácie a zmeny zákonov.

Čo by ste poradili začínajúcim účtovníkom?

Treba si uvedomiť, že podnikanie s účtovnými službami je dlhá cesta. Prvý rok sa získavajú iba kontakty a firma sa buduje veľmi pomaly. Vybudovať malú firmu trvá niekedy 3 až 5 rokov. V podnikaní treba skúsiť aj veci, na ktorých nezarobíte, ale tie vám môžu otvoriť ďalšie dvere. Aj náš život je veľký podnik, ktorý si riadime. Nie som typ človeka, ktorý sa vzdáva.

S vyvíjajúcimi sa digitálnymi nástrojmi bude vraj účtovníctvo ako „služba“ zanikať a účtovné prípady sa budú zaznamenávať len online. Budú firmy aj v budúcnosti potrebovať odborného poradcu v oblasti účtovníctva, daní či ekonomiky?

Budúca doba sa digitalizuje a zjednodušuje, ale bude potrebovať účtovníkov. Ako umelej inteligencii nadiktujete, kde chcete byť o 5 rokov? V každom systéme aj v každom štáte je iný systém.

Kde sa vidíte o 10 rokov?

Ak budem zdravý, dúfam, že si udržíme každú jednotlivú firmu, ktorú máme na starosti. Ich úspech je aj mojím úspechom.

Touto cestou sa chcem poďakovať pánovi Jozefovi Benkovi, že venoval priestor na zodpovedanie mojich otázok zo sveta účtovníctva. Želám mu veľa nápadov na inovatívne účtovné riešenia, ktoré nasmerujú jeho klientov na tú správnu cestu.