Osobné ochranné pracovné prostriedky a školenia v rámci BOZP prispievajú k ochrane zdravia pracovníkov. Niekedy dokážu zachrániť život. Ako by mali pristupovať zamestnávatelia k problematike BOZP? Ako viesť zamestnancov k tomu, aby dbali na nosenie ochranných pracovných prostriedkov? Kde robia najčastejšie chyby zamestnanci a zamestnávatelia? Na tieto ako aj podobné otázky nám zodpovedal odborník na BOZP Matúš Krajčovič zo spoločnosti OREA QUALITY.

Ako ste sa dostali k tomuto druhu podnikania? Na základe akých skúseností sa začal písať váš podnikateľský príbeh v oblasti bezpečnosti?

Na vysokej škole som vyštudoval odbor integrovaná bezpečnosť. Ide o širokospektrálny odbor, kde som sa naučil z každého rožka troška. Práve počas tohto štúdia som si povedal, že BOZP bude smer, ktorým sa chcem uberať, pretože komunikácia s ľuďmi mi nebola nikdy cudzia. Môj podnikateľský príbeh je ešte čerstvý. Začali sme spolu s kolegami tento rok, ale v spoločnosti OREA QUALITY už nejaký ten rok ako zamestnanci pôsobíme. Ponúkla sa nám možnosť firmu odkúpiť a šli sme do toho. Vždy som mal sen podnikať a prebratie už zabehnutej spoločnosti sa mi zdalo vhodnejšou variantou ako rozbiehať všetko odznova. Keďže s klientami už máme vytvorený vzťah, bola to jednoduchšia cesta.

Ochranné prostriedky chránia zdravie pracovníkov. Niekedy je však v podniku taká úroveň firemnej kultúry, že nosenie ochranných prostriedkov mnohí pracovníci zanedbávajú. Ako by mala byť vypracovaná firemná kultúra, aby sa nosenie ochranných prostriedkov považovalo u pracovníkov za samozrejmosť?

Vždy je to o ľuďoch. Často sa stretávam s odpoveďou ‘“čo by sa mi mohlo stať‘‘? Tu je vidieť ten laxný prístup pracovníkov a vo väčšine prípadov si to dokážu uvedomiť až vtedy, keď sa stane nejaký úraz. Videl som pracovníkov, ktorí brúsili bez ochranných okuliarov či pracovníkov, ktorí sa pohybovali po oceľovej konštrukcii v niekoľkometrovej výške bez zabezpečenia. Potom bývajú na pracovisku nadštandardné vzťahy, kde je určitá benevolentnosť, chýba autorita a ľudia to veľmi rýchlo dokážu zneužiť. Aj teplé letné mesiace dokážu ovplyvniť nosenie OOPP. Namiesto pracovnej obuvi sa používajú šľapky. Neviem, či existuje spôsob ako motivovať ľudí, aby používanie OOPP považovali za samozrejmosť. No vo firmách nikdy nie je všetko zabezpečené na 100%. Vždy sa nájde malá trhlinka, ktorú možno považovať za nedostatok. Firmy však môžu svojich pracovníkov školiť, dozerať na nich, kontrolovať ich, motivovať ich a vytvoriť im čo najvhodnejšie podmienky pre prácu.

Pomáhajú aj vizualizácie (pri vstupe do výroby umiestnenie obrázku či LCD obrazovky s náležitým oblečením), pravidelné školenie v rámci BOZP či individuálny rozhovor manažérov s pracovníkmi?

Všetky tieto aspekty napomáhajú zlepšiť v jednotlivých spoločnostiach úroveň BOZP. Je povinnosťou zamestnávateľa, aby na pracovisku zabezpečil bezpečnostné a zdravotné označenie. Keď sa venujeme OOPP, pri vstupe do výroby umiestnime napríklad modrý piktogram s obrázkom obuvi. Tým pádom do tohto výrobného priestoru platí vstup len v predpísanej bezpečnostnej obuvi. Týmto upozornením sa zamestnávateľ snaží znížiť riziko možného úrazu, ak by pracovníkovi padlo na nohu bremeno alebo by stúpil na ostrý predmet, ktorý by mu dokázal bežnú obuv prepichnúť. Zamestnávateľ môže úroveň BOZP zlepšiť aj formou plagátov alebo nástenky s vyobrazením konkrétnej pracovnej pozície a s ňou spojených OOPP, ktoré má zamestnanec používať.

Ktoré zdravotné následky zanedbávania nosenia ochranných prostriedkov sú najčastejšie?

V prípade najrizikovejších pracovísk akými sú staveniská sa vyskytuje mnoho situácií – od bežného zakopnutia až po pád z výšky. Pri stavebných prácach existuje množstvo rizík, ktoré môžu viesť k úrazom, ako porezanie o ostrú hranu, zlomeniny určitej časti tela spôsobené v dôsledku pádu a niekedy aj smrť. Každý úraz je špecifický. Aj keď si poraníte rovnakú časť tela, vždy poraneniu predchádza iný priebeh.

Ako často by mali zamestnávatelia vymieňať svojim zamestnancom ochranné prostriedky? Potreba vymieňania je nejako ukotvená v legislatíve? Ako k tomu podľa vás v praxi zamestnávatelia pristupujú?

Legislatíva nám hovorí, že zamestnávateľ je povinný určiť podmienky používania a vymieňania OOPP, vzhľadom na závažnosť nebezpečenstva a jeho pôsobenia, charakter práce a pracoviska a účinnosti samotného ochranného prostriedku. Výrobca osobných ochranných pracovných prostriedok určuje maximálnu lehotu použiteľnosti (životnosti). Každý zamestnávateľ má povinnosť vypracovať analýzu rizík, na základe ktorej bude poskytovať osobné ochranné pracovné prostriedky. Ak napríklad udáva výrobca v návode na použitie, že ochranná prilba má životnosť 5 rokov, zamestnávateľ by mal každých 5 rokov svojim zamestnancom prilby meniť. No tiež môže stanoviť v interných predpisoch kratšiu lehotu použiteľnosti. Ak by bola lehota dlhšia, nikto by nedokázal garantovať bezpečnostné vlastnosti prilby a v prípade úrazu by mal zamestnávateľ problém.

Čo by mali zamestnávatelia robiť, aby ich pracovníci ochranné prostriedky používali správne?

Zamestnávatelia by svojich pracovníkov mali náležite zaškoľovať. To znamená zrozumiteľne ich oboznámiť s nebezpečenstvami, pred ktorými ich OOPP chránia, poučiť ich o správnom používaní, dodržiavať lehoty použiteľnosti, sprístupniť všetky informácie týkajúce sa ochranného prostriedku a taktiež zabezpečiť udržiavanie OOPP čistením, opravou a výmenou.

Vybaviť správnymi ochrannými prostriedkami nestačí. K tomu je potrebné pracovníka aj náležite zaškoliť. Je potrebné zaškoliť aj pracovníka, ktorý ide vypomáhať alebo niekoho zastupovať na iné pracovisko?

Samozrejme. Ak by v stavebnej firme „vypadol“ pracovník vykonávajúci stavebné práce a firma by ho nahradila človekom z administratívy, mohlo by to mať fatálne následky. Ten človek by neohrozoval len seba samého, ale aj pracovníkov vo svojom okolí. To, že by mal školenie BOZP ako také, by nestačilo. Na stavenisku sa nachádzajú rôzne pracovné stroje ako napríklad zdvíhacia pracovná plošina. Na to, aby ste takéto zariadenia mohli obsluhovať, potrebujete mať odbornú spôsobilosť ako aj školenie na prácu vo výškach.  

V čom sa podľa vašich skúseností v spoločnostiach pri používaní ochranných prostriedkov robia najčastejšie chyby?

My ako externá firma prichádzame do kontaktu hlavne s firmami, ktoré nemajú určeného zodpovedného zástupcu, ktorý by sa samotnému prideľovaniu OOPP venoval, teda viedol evidenciu. Ďalej ide o spoločnosti, ktoré OOPP neprideľujú aj keď by mali. V takom prípade dostávajú od nás technikov podnety, že porušujú legislatívu. Verte či nie, v prípade kontroly z IP sa veci dokážu dať zázračne do pohybu. Ďalšou chybou býva nedodržiavanie predpísaných lehôt použiteľnosti alebo samotné nepoužívanie predpísaného OOPP, ktoré má pracovník pridelené.

Dokážete poradiť napríklad aj v prípade výberu ochrannej obuvi? Alebo sa zamestnávatelia rozhodujú samostatne?

Áno. Toto sú základné požiadavky, ktoré určujeme na základe vypracovanej analýzy rizík na konkrétne pracovisko (sklad, výroba). Od nás technikov dostane zamestnávateľ špecifikáciu na bezpečnostnú obuv. Ako by mala byť napríklad spevnená špička, aby bola odolná voči prepichnutiu a pošmyknutiu. Na základe tejto špecifikácie sa dokáže zamestnávateľ spolu s predajcom OOPP rozhodnúť pre konkrétny model a značku. 

V praxi to často funguje tak, že zamestnávateľ pošle svojho zamestnanca do predajne pracovných prostriedkov s komentárom, že si má „kúpiť niečo do 80 €“. Zamestnanec nevie, čo presne potrebuje, a často si tak kúpi niečo, čo sa mu páči podľa vzhľadu, ale ochrannú funkciu to nemá. Ako by mal vyzerať v praxi ideálny scenár?

Máme vypracovanú analýzu rizík, ktorej súčasťou je konkrétna špecifikácia na osobný ochranný pracovný prostriedok. Ideálnym scenárom by mala byť spolupráca zamestnávateľa s overeným dodávateľom alebo predajcom OOPP, na ktorého sa vie obrátiť už s konkrétnou požiadavkou. Predajca mu následne ukáže rôzne modely, ktoré spĺňajú potrebné parametre. Nasleduje výber konkrétneho modelu a veľkosti.

Niekedy sa stáva, že vedenie spoločnosti nakúpi pre všetkých zamestnancov rovnaký typ pracovnej obuvi, pretože je lacný. Ten však nemusí sedieť všetkým, niekomu môže nohu aj deformovať. Ako reagovať na komentáre typu: „Ak mám chodiť v tomto, tak si radšej vezmem svoje pohodlné topánky.“ Ako by mali v tomto prípade zamestnávatelia svojich zamestnancov správne motivovať?

Pri väčšom počte zamestnancov nie je možné vyhovieť každému. Ak zamestnávateľ OOPP zamestnancovi poskytne, splnil si tým svoju legislatívnu povinnosť a zamestnanec má povinnosť pridelené OOPP nosiť. Zamestnávateľ by však mal vedieť urobiť aj nejaký kompromis, aby pre zamestnanca na pracovisku vytvoril ideálne podmienky v zmysle „spokojný zamestnanec, dobrý zamestnanec“. V prípade zdravotných problémov je potrebné problém riešiť individuálne. Nepočul som ešte, že by firmy odmeňovali zamestnancov za nosenie OOPP. Ale ak zamestnanec dodržiava zásady BOZP a pracuje bezpečne, môže ho samozrejme zamestnávateľ odmeniť finančným bonusom či darčekovým poukazom. V spoločnostiach by mala fungovať aj motivácia vo forme sankcií pre tzv. „neprispôsobivých zamestnancov“. Mne osobne sa pozdáva model 3-krát a dosť.

Prečo sa poradiť s odborníkom? Ako môže zamestnávateľom pomôcť pri výbere ochranných prostriedkov odborník na BOZP?

Zamestnávateľ sa vo väčšine prípadov danej problematike nerozumie. Ak sa poradí s odborníkom v danej oblasti, zjednoduší si proces výberu OOPP a ušetrí čas, ktorý môže využiť na vedenie firmy. A presne aj preto, aby sa nestal scenár, ktorý ste spomínali, že „pošlem zamestnanca do obchodu, aby si niečo kúpil“.

Kedy sa odporúča „používateľské testovanie“?

Keď spoločnosť nemá overeného dodávateľa OOPP odporúča sa dané prostriedky najskôr otestovať, aby zodpovedali predpísanej kvalite. Podobne aj pri zmene pracovného procesu a zavádzaní nových OOPP.

Aké sú budúce trendy v oblasti BOZP? Kde sa vidíte o 10 rokov?

Trendom je automatizovať určité pracovné činnosti s cieľom minimalizovať možnosť ľudskej chyby, tzn. zníženie výskytu úrazov. Vo veľkej miere nahradenie fyzických školení formou online vzdelávania. A udržateľnosť z pohľadu produkcie odpadov a emisií – znižovanie záťaže životného prostredia. Desať rokov je skutočne dlhá doba. Pokiaľ tu budú naši klienti, prípadne noví potenciálni klienti, tak sa im budeme snažiť poskytnúť, čo najlepšie služby v oblasti BOZP. Človek sa každým dňom učí niečo nové, či už po ľudskej alebo po odbornej stránke. Tieto skúsenosti sa snažíme aplikovať k spokojnosti našich klientov.

Touto cestou sa chcem poďakovať pánovi Matúšovi Krajčovičovi, že venoval priestor na zodpovedanie mojich otázok z oblasti BOZP. Nech sa oblasti BOZP robí aj na Slovensku čoraz väčšia profesionálna osveta.