Michaelu Ray ľudia poznajú nielen ako terapeutku a koučku neuro-lingvistického programovania, ale najmä ako autorku detských knižných bestsellerov. Medzinárodne uznávaná slovenská autorka tvorí knihy v Belgicku. Úspech jej tvorby spočíva v štýle rozprávok pre deti popretkávaných množstvom terapeutických metód. Jej „liečivé“ knihy dokážu zaujať dieťa, edukovať rodiča a dokonca aj inšpirovať odborníkov z detskej psychológie. Ako inšpirujú Michaelu skúsenosti z terapeutickej praxe na písanie kníh, ako správne jej knihy „používať“ a v čom sa líši podnikanie v Belgicku od podnikania na Slovensku?
Ako ste sa dostali od poskytovania terapeutických služieb k písaniu knižných bestsellerov?
Obidve oblasti majú spoločného menovateľa – ako predchádzať problémom a ako ich riešiť. Mojou úlohou je nájsť koreň problému a transformovať to, kde to celé začalo. V rokoch 2014 – 2015 som absolvovala v Kalifornii štúdium neuro-lingvistického programovania (NLP). Následne som organizovala workshopy, kedy za mnou postupne prichádzali aj ľudia so súkromnými otázkami. Začala som s koučingom, no teraz je to skôr o terapii a terapeutických cvičeniach. Neurolingvistické programovanie zahŕňa stovky rôznych metód, vhodné na konkrétne tipy situácií. Skúsenosti ako riešiť rôzne psychologické problémy s dospelými som preniesla do kníh pre deti a rodičov, aby mohli podobným problémom predchádzať.
S akými otázkami vás klienti najčastejšie oslovujú?
Vyhľadávajú ma ľudia čerstvo po rozchode, ak sú dlho sami, majú nízke sebavedomie, ak prežívajú krízu stredného veku alebo ak stratili smerovanie v živote a cítia prázdnotu, stres či vyčerpanie. Pracujem online v slovenčine aj v angličtine so slovenskými aj so zahraničnými klientmi.
Ako si spomínate na svoje spisovateľské začiatky?
Prvú knižku som napísala pred desiatimi rokmi v angličtine. Tá ostala zatiaľ nevydaná – v šuflíku. Vznikla tesne po skončení štúdia NLP. Americká editorka mi však poradila, že ju treba upraviť. K tomu som sa však zatiaľ nedostala. Ďalšia moja kniha je e-book o randení a o hľadaní partnera, ktorý som napísala pred 6 rokmi tiež v angličtine. Je k dispozícii na mojom webe. Pri tvorbe slovenských detských kníh som spolupracovala s editorkou a postupne som si našla svoj vlastný autorský štýl.
Čo bolo inšpiráciou na napísanie prvej knižky pre deti?
Z terapeutickej praxe vidím, že mentálne bloky vznikajú v podobných situáciách, obzvlášť v detstve. Oblasti, kde k týmto traumám najčastejšie dochádza, som zosumarizovala do 7 bodov. Vďaka terapii možno „upratať“ emocionálne záťaže a limitujúce presvedčenia. Ideálne je im však predchádzať. Keď sa mi narodila dcéra, rozmýšľala som, ako tieto informácie zdieľať aj s inými rodičmi. Tak vznikla kniha Som skvelé dieťa – 7 pilierov detského sebavedomia. Kniha je o malom zajkovi, ktorý dostáva vo svojom ideálnom svete presne to, čo mojim klientom v detstve chýbalo.
Čo bolo počas písania vašej prvej slovenskej knihy najťažšie?
Chýbali mi kontakty na profesionálov z brandže aj know-how (čo všetko je potrebné zabezpečiť medzi písaním a vydaním papierovej knihy). Navyše mi v polovici písania knihy vypovedala spoluprácu ilustrátorka z Talianska. Dôvodom boli jej osobné problémy, ktoré mala v období koronakrízy. Bolo ťažké nájsť ilustrátora, ktorý by dokázal knihu dokončiť v podobnom štýle. Trvalo 2 roky, kým kniha prišla na svet a som veľmi rada, že som to vtedy nevzdala. Písanie kníh som chcela iným začínajúcim autorom uľahčiť. Preto som založila na Slovensku facebookovu skupinu pre autorov, ilustrátorov, editorov aj grafikov. Môžu si prostredníctvom tejto skupiny navzájom pomáhať a nájsť partnera pre odborné služby (editovanie, korektúru, grafiku a podobne). Neskôr sme spolu s Andreou Kováčovou – majiteľkou portálu Čo dokáže mama – založili vzdelávací a crowdfundingový portál pre autorov AUTORIA – knižný crowdfunding. Ako jediný crowdfundingový portál na Slovensku poskytuje kontakty a vzdelávanie pre autorov ako knihu napísať, vydať a predať – vrátane marketingového vzdelávania ako sa pripraviť na kampaň tak, aby bola úspešná. Autor tu tak nájde všetko pod jednou strechou od nápadu na knihu až po jej úspešné uvedenie na trh.
Knihy píšete „so zámerom vyriešiť konkrétny problém“ podľa metód, s ktorými máte skúsenosti a reálne výsledky. Knihy možno nazvať 3 v 1: obsahujú rozprávky s terapeutickými metódami, ktoré zaujmú dieťa, sú natoľko jednoduché, že ich pochopia aj laici a zároveň také inovatívne, že inšpirujú aj odborníkov z detskej psychológie. V čom je pridaná hodnota vašich knižiek?
Ľudia chcú čítať knihy, ktoré im pomáhajú. Kniha „Som skvelé dieťa“ pomáha budovať zdravé sebavedomie cez napĺňanie emocionálnych potrieb dieťaťa. Je postavená na 7 pilieroch sebavedomia. Kniha „Dieťa z neba“ pomôže rodičom adoptovaného dieťaťa citlivo vysvetliť otázky, ktoré mu robia najväčšie starosti, ako napríklad, prečo ho jeho mama nechcela a či je na ňom niečo zlé. Pomáha adoptovanému dieťaťu budovať vedomie, že je prijaté a ľúbené. Kniha Olivia v bublinke odvahy – 19 spôsobov riešenia strachu pomôže deťom v rannom veku so strachom z odlúčenia, pri nástupe do škôlky a s ďalšími strachmi typickými pre vek 2-5 rokov. Ponúka 19 psychologických metód na zvládanie rôznych druhov strachu, akými sú strašidlá, búrka, pes, hlučné predmety a podobne.
Čo je vašou najväčšou odmenou?
Odmenou mi je spätná väzba klientov aj čitateľov, ako im to pomohlo, ako sa zmenila situácia v ich živote. To ma vždy povzbudí. Vďačnosť a pokora ma poháňajú dopredu a premýšľam o tom, ako dokážem pomôcť ešte viac. Keď dostanem správu od nejakej mamičky, čo sa im vďaka knihe s dieťaťom podarilo prekonať, mám slzy na krajíčku. Potešilo ma, že všetky tri knihy pre deti privítali aj odborníci z detskej psychológie. Kniha pre adoptované deti bola napríklad zaradená aj do terapeutickej literatúry združenia Návrat, ktoré pomáha adoptívnym rodičom s prípravou na osvojenie si dieťaťa.
Ako by mali rodičia postupovať pri čítaní vašich knižiek, aby dosiahli u detí čo najefektívnejší výsledok?
Efektivita mojich knižiek spočíva v spoločnom čítaní dieťaťa s rodičom. Po každej rozprávke nájdu rodičia v knižke ďalšie námety na diskusiu. Vzniká tak krásne strávený čas spolu a priestor vysvetliť si nedorozumenia, zdieľať lásku a prejaviť podporu pre náročné obdobia. V praxi som sa stretla aj s názorom, že „moje dieťa má už 8 rokov, tak nech si číta samo“. Je to však nepochopenie potenciálu knihy. Nie je to len rozprávka, ktorú si má dieťa čítať z dlhej chvíle. Kniha sama o sebe nie je zázračná. No práve spoločné čítanie je najväčšou hodnotou. Môže to napríklad zlepšiť vzťahy, naplniť emocionálne potreby, či priniesť spokojný nočný spánok.
Žijete dlhodobo v Belgicku. Pozorujete nejaký výrazný rozdiel medzi belgickými a slovenskými deťmi?
Belgicko je medzinárodná krajina. Belgické deti nevnímajú deti inej farby pleti nijako zvláštne. Majú viac pochopenia pre rôznorodosť, rôzne jazyky, štýl oblečenia, náboženstvo a podobne. Keďže sa s tým stretávajú už od škôlky, pripadá im to normálne. Na Slovensku je to ešte stále rarita a čo je iné, toho sa ľudia často obávajú. Netýka sa to len detí, ale predovšetkým dospelých.
A čo výchova?
V Belgicku funguje úplne iný systém ako na Slovensku. Belgické mamičky idú do práce už po 3 mesiacoch od narodenia dieťaťa. Veľkú časť výchovy tak prenechávajú na jasle, škôlku a školy. Dôraz sa viac kladie na samostatnosť a schopnosti, ktoré dieťa má v danom veku (napríklad dokáže si obliecť vetrovku), na rozvoj talentov dieťaťa (majú množstvo krúžkov už od ranného detstva) a menej sa kladie dôraz na emocionálne potreby (doba strávená s mamou, spoločný spánok a podobne). Ako každý rodič, aj Belgičania svoje deti milujú a chcú im dopriať, predovšetkým formou pekného oblečenia, hračiek a kvalitného (ale krátkeho) času, aby mali spolu pekné zážitky (napríklad v zábavnom parku, na lyžovačke a podobne). Deti majú bohatý spoločenský život, oslavujú u kamarátov už v škôlkarskom veku a menej sa od nich vyžaduje pomoc v domácnosti, respektíve až vo vyššom veku. Veľa rodín strednej a vyššej triedy má pravidelne niekoľko hodín týždenne pomocnicu v domácnosti. Aj preto sa od detí očakáva menej.
Ako vnímate trend čítania u detí v súčasnosti?
Odkedy majú deti prístup ku mobilom, určite sú pre väčšinu z nich zaujímavejšie ako knižky.
V čom sa odlišuje podnikanie v Belgicku od podnikania na Slovensku?
V Belgicku existujú štátne inštitúcie, ktoré pomáhajú živnostníkom začať podnikať. Fungujú na princípe takzvaného „prechodového mostíka“ a sú obzvlášť určené pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým takto chce štát uľahčiť návrat na trh práce. Začínajúci podnikateľ v Belgicku, ktorý si ešte nie je istý, či bude mať zákazníkov, či dokáže „vyrobiť“ aspoň na odvody, môže tieto inštitúcie využiť. Môže dokonca pod ich záštitou vystavovať aj prvé faktúry. Po určitom období sa potom rozhodne, či je schopný postaviť sa na vlastné nohy a začať podnikať aj bez pomoci týchto pilotných programov. To zároveň znižuje aj stres súvisiaci s rozbehnutím podnikania. Na Slovensku funguje neoficiálne niečo podobné počas materskej dovolenky. Ide o mnohé mamičky, ktoré si popri deťoch plnia svoje sny, píšu knihy či rozbiehajú alternatívne podnikanie, ktoré sa dá skĺbiť s materstvom. Nemajú síce odborné vedenie inštitúcie, no štát im počas troch rokov pokrýva odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne a započítava roky ako odpracované roky do dôchodku. Toto naopak v Belgicku takto nefunguje.
Touto cestou sa chcem poďakovať pani Michaele Ray, že venovala priestor na zodpovedanie mojich otázok. Prajem vám veľa čitateľov, ktorí si vďaka vašim knižkám vyliečia svoje zraniteľné emócie.